Jozef Špirko

on streda, 30 júl 2014.

Jozef Špirko

2. apríl 1896 Rybníček (Spišské Podhradie) - 30. október 1954 (Prešov)

Jozef Špirko pochádzal z piatich súrodencov  a jeho otec bol kapitulským horárom na Biskupskom úrade. Mladý Jozef navštevoval Rímskokatolícku ľudovú školu v rodnom Spišskom Podhradí a gymnázium v Levoči, kde začal pomýšľať na kňazstvo. Mladý Špirko teda začal študovať na malom seminári v Rožňave a jeho teologické štúdiá pokračovali v rokoch 1917-1918 na Spišskej Kapituly, odkiaľ bol diecéznym biskupom Ján Vojtaššákom spomedzi mnohých študentov vybraný a poslaný na dôkladnejšie štúdiá do Viedne. Po ukončených štúdiách Jozef Špirko pôsobil ako kaplán v Zázrivej a v Kežmarku, kde sa zasadil o zariadenie gymnázia. Po napísaní jeho rigoróznej práce O zázrakoch v Novom zákone ho biskup Vojtaššák vymenoval za profesora kanonického práva a cirkevných dejín na Spišskej Kapitule, kde v tomto období pôsobil kvalifikovaný profesorský zbor. Jozef Špirko bol zapáleným ochrancom pamiatok a kultúry. Jeho zapríčinením vzniklo v roku 1936 prvé Diecézne cirkevné múzeum na Slovensku., ktoré však z veľkej časti zničila vojna. Sám Špirko sa pre jeho ochranu dostal pred vojenský súd a mal byť v lese tajne popravený. Vojak, ktorý mal popravu vykonať ho však prepustil a profesor sa až do odchodu nemeckých vojsk zdržiaval v obci Uloža. Profesor Špirko okrem toho, že prispieval do časopisov Verbum, Duchovný pastier a Obroda je autorom aj mnohých kníh, ako Umelecko-historické pamiatky na Spiši, Výtvarné pamiatky na Spišskej Kapituly, Spišský historik Jozef Hradský, Výchova kňazstva na území Spišskej diecézy a mnohých iných. Jeho najvýznamnejším dielom, ktoré je výsledkom jeho vedeckej zručnosti je doposiaľ jediný slovenský manuál cirkevných dejín a to, dvojzväzkové dielo Cirkevné dejiny s osobitým zreteľom na vývin cirkevných dejín Slovenska. V roku 1950 po internovaní biskupa Jána Vojtaššáka bol zatknutý aj Jozef Špirko a pod veľkým fyzickým aj psychickým tlakom boli od neho žiadané krivé výpovede proti biskupovi Vojtaššákovi. Špirko však svojho biskupa nikdy nezaprel, preto mu bolo štátnymi úradmi zakázané ďalšie pôsobenie v Spišskej diecéze. Chorľavý a poznačený krutým vypočúvaním bol pridelený do farnosti Fričovce, ktorá patrila do Košickej diecézy. Silné bolesti a pretrvávajúca choroba pľúc ho v auguste 1953 prinútili odísť do nemocnice v Prešove, kde tento významný rodák zo Spišského Podhradia v októbri 1954 umiera.