(1883-1941) Rodák zo Spišského Podhradia Alexej Lux bol významným sochárom svojej doby. Svoje výtvarné štúdiá absolvoval v Budapešti, Viedni a Mníchove. Vyučoval na umelecko-priemyselnej škole v Budapešti. Jeho diela sú zastúpené v galériach v Paríži, Budapešti, Amsterdame, ale aj na cintoríne v Spišskom Podhradí a Spišskej Novej Vsi.

(7.10.1860 Spišské Podhradie – 20.12.1934 Budapešť)

Výnimočný študent František Hutyra študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, Egri a Levoči. Vyštudoval veterinárnu medicínu na univerzite v Budapešti. Vo svojich štúdiách ďalej pokračoval vo Viedni, Berlíne, Paríži, či Mníchove. Bol členom Maďarskej akadémie vied a prednášal na univerzitách patologickú anatómiu, hygienu mäsa a súdne lekárstvo. Zaoberal sa tiež výskumom nákazlivých chorôb domácich zvierat. Zistil, čo je pôvodcom moru u ošípaných. Je taktiež autorom významnej práce o patológii a terapii domácich zvierat, ktorá vyšla v 8 jazykoch. Zaslúžil sa o modernizáciu veterinárnej správy v Uhorsku, začo bol v roku 1917 povýšený do šľachtického stavu.

(1862-1930) Ján Harmatta bol známy slovenský vedec. V Spišskom Podhradí podnikal. Založil tu fabriku na výrobu klincov a neskôr reťazí a železných sudov. Zamestnával okolo 200 robotníkov. Zaslúžil sa tiež o zavedenie elektrického prúdu v meste. Ján Harmatta bol autorom mnohých vynálezov z oblasti zvárania a spracovania polotovarov. Najznámejší z nich je vynález odporového bodového zvárania, ktorý si dal patentovať v USA. Tento vynález sa dodnes používa pri výrobe karosérií osobných automobilov. V Spišskom Podhradí sa nachádza jeho pamätná izba. Vstup je s doprovodom pracovníka turistického informačného centra.

2. apríl 1896 Rybníček (Spišské Podhradie) - 30. október 1954 (Prešov)

Jozef Špirko pochádzal z piatich súrodencov  a jeho otec bol kapitulským horárom na Biskupskom úrade. Mladý Jozef navštevoval Rímskokatolícku ľudovú školu v rodnom Spišskom Podhradí a gymnázium v Levoči, kde začal pomýšľať na kňazstvo. Mladý Špirko teda začal študovať na malom seminári v Rožňave a jeho teologické štúdiá pokračovali v rokoch 1917-1918 na Spišskej Kapituly, odkiaľ bol diecéznym biskupom Ján Vojtaššákom spomedzi mnohých študentov vybraný a poslaný na dôkladnejšie štúdiá do Viedne. Po ukončených štúdiách Jozef Špirko pôsobil ako kaplán v Zázrivej a v Kežmarku, kde sa zasadil o zariadenie gymnázia. Po napísaní jeho rigoróznej práce O zázrakoch v Novom zákone ho biskup Vojtaššák vymenoval za profesora kanonického práva a cirkevných dejín na Spišskej Kapitule, kde v tomto období pôsobil kvalifikovaný profesorský zbor. Jozef Špirko bol zapáleným ochrancom pamiatok a kultúry. Jeho zapríčinením vzniklo v roku 1936 prvé Diecézne cirkevné múzeum na Slovensku., ktoré však z veľkej časti zničila vojna. Sám Špirko sa pre jeho ochranu dostal pred vojenský súd a mal byť v lese tajne popravený. Vojak, ktorý mal popravu vykonať ho však prepustil a profesor sa až do odchodu nemeckých vojsk zdržiaval v obci Uloža. Profesor Špirko okrem toho, že prispieval do časopisov Verbum, Duchovný pastier a Obroda je autorom aj mnohých kníh, ako Umelecko-historické pamiatky na Spiši, Výtvarné pamiatky na Spišskej Kapituly, Spišský historik Jozef Hradský, Výchova kňazstva na území Spišskej diecézy a mnohých iných. Jeho najvýznamnejším dielom, ktoré je výsledkom jeho vedeckej zručnosti je doposiaľ jediný slovenský manuál cirkevných dejín a to, dvojzväzkové dielo Cirkevné dejiny s osobitým zreteľom na vývin cirkevných dejín Slovenska. V roku 1950 po internovaní biskupa Jána Vojtaššáka bol zatknutý aj Jozef Špirko a pod veľkým fyzickým aj psychickým tlakom boli od neho žiadané krivé výpovede proti biskupovi Vojtaššákovi. Špirko však svojho biskupa nikdy nezaprel, preto mu bolo štátnymi úradmi zakázané ďalšie pôsobenie v Spišskej diecéze. Chorľavý a poznačený krutým vypočúvaním bol pridelený do farnosti Fričovce, ktorá patrila do Košickej diecézy. Silné bolesti a pretrvávajúca choroba pľúc ho v auguste 1953 prinútili odísť do nemocnice v Prešove, kde tento významný rodák zo Spišského Podhradia v októbri 1954 umiera.

28. december 1898 (Spišské Podhradie) - 8. december 1980 (Spišské Podhradie)

Mladý Štefan Cisko študoval na dnešnom gymnáziu J. Francisciho-Rimavského v Levoči. Neskôr v štúdiách pokračoval na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, ktorý mal v histórii slovenského školstva veľký význam. Štúdiá úspešne ukončuje v roku 1919 a ako mladý učiteľ sa stáva riaditeľom Ľudovej školy v Nemešanoch. Pán Štefan Cisko bol známy svojou inteligenciou a aktívnou pomocou ľuďom. Popri pedagogickej činnosti sa intenzívne venoval štúdiu miestnych dejín. Pravidelne mu publikovali články v Spišských hlasoch aVýchodoslovenských novinách. Ako Podhradčan mal záujem zanechať pre budúce generácie stopy dávnej minulosti mesta, a jeho okolia. Preto prichádza s návrhom založenia vlastivedného krúžku. Úmysel sa podaril a s učiteľmi a nadšencami  začali zbierať a sústreďovať pamiatky, súvisiace s históriou Spišského Podhradia do priestorov budovy evanjelickej fary na Palešovom námestí. Tak vznikla v meste vlastivedná izba. Občania pochopili význam izby, o čom svedčilo veľké množstvo exponátov. Na základe písomných záznamov darovali ich vyše 900 na zriadenie tohto malého „miestneho múzea“.