David Maliňak

David Maliňak

Na strednej škole som študoval odbor dizajn a tvarovanie dreva. Po ukončení strednej školy som začal študovať telesnú výchovu na Prešovskej univerzite. Umeniu som sa už nevenoval a začal som profesionálne hrávať futbal. Po ponuke hrať 2 futbalovú ligu som štúdium prerušil a venoval sa len futbalu.

Počas jedného z futbalových zápasov som sa veľmi vážne zranil, čo predčasne ukončilo moju sľubne sa rozvíjajúcu futbalovú kariéru. V priebehu rekonvalescencie, keď som nemohol chodiť a mal som veľa voľného času, som sa opäť vrátil k vyrezávaniu.

Spočiatku som vyrezával len jednoduché veci. Postupne som skúšal nové motívy a vyrezal som Spišský hrad podľa fotografie. Keďže bol podobný originálu a ľuďom sa veľmi páčil, zameral som sa na vyrezávanie obrazov podľa fotiek. Vytvoril som stránku na facebooku Z FOTKY DO DREVA.

Zákazníci mi pošlú fotografiu a ja ju čo najreálnejšie prenesiem do dreva. Fotografia môže obsahovať čokoľvek od áut, cez zvieratá až po portréty osôb. Výsledkom je obraz, ktorý je unikátnym umeleckým dielom a pamiatkou na celý život. Mojím cieľom je vytvárať diela, ktoré sa stanú rodinný dedičstvom a budú sa predávať z generácie na generáciu.

V týchto dielach, do ktorých Vám vkladám kúsok svojej duše, srdca, talentu a svojho JA, som našiel zmysel svojho života. Tvorba diel mi prináša radosť a možnosť realizácie. Verným spoločníkom a priateľom, ktorý na mňa a moju prácu dohliada je môj psík Timmy.

Viac informácií nájdete na: http://zfotkydodreva.com/ , https://www.facebook.com/zfotkydodreva?fref=ts 

Marek Mišaga

Marek Mišaga

Marek Mišaga pochádza z dedinky Jablonov, ležiacej pri Spišskom Podhradí. Zaoberá sa tvorbou poľovníckych doplnkov formou rezby do parožia. Je študentom Technickej Univerzity vo Zvolene. Vo svojom voľnom čase sa venuje gravírovaniu poľovníckych kravát, šperkov, tvorbe poľovníckych palíc a drevorezieb. Používa parožie - danielie, jelenie a rôzne iné prírodné materiály. Pri drevorezbe má radšej tvrdé drevo pre jeho pevnejšiu štruktúru, ale nevyhýba sa ani mäkkej lipe. Práca je preňho príjemným vyplnením voľného času, v ktorom môže naplno využiť svoje predstavy. Ako malý často pozoroval prírodu, ktorá sa stala jeho druhým domovom. Tam začal nachádzať prvé inšpirácie, žiť neopakovateľnými zážitkami a obrazmi, ktoré dnes ukazuje svetu v podobe svojho umenia. Veľmi ho teší, ak niekto kladne ohodnotí jeho výtvory, a je to preňho veľkým zadosťučinením a povzbudením. V jeho kreatívnej práci ho aktívne dopĺňa priateľka Adriána Hudáčová, ktorú rovnako očarila práca s nezvyčajným materiálom.

Mária Kočišová

Mária Kočišová

Mária Kočišová pochádza z dedinky Bijacovce. Za profesiu krajčírky vďačí teraz už nebohej mamke. Remeslo, ktorému sa vyučila, využíva pri svojom koníčku, tvorbe prekrásnych krojovaných bábik, ktoré nemajú páru v širokom okolí. Začínala šitím krojov pre svoje deti i dospelých, no keďže ju stále inšpirovali, rozhodla sa šiť ich na bábiky. Motívy hľadá v ľudovej kultúre, ku ktorej má veľmi blízko aj so svojim manželom, hrajúcim v miestnej dychovke Bijacovčanka. Krojovaným bábikám sa venuje od roku 2006, a aj keď je už na dôchodku, chuť tvoriť stále niečo nové ju neopúšťa. Vždy s radosťou sadá za šijací stroj a plní si tak sen svojej mladosti. Prezentuje sa na rôznych prestížnych kultúrnych podujatiach a remeselných trhoch po celom Slovensku. Jej tvorba je súčasťou stálej expozície v Izbe ľudovej kultúry v Bijacovciach.

Zdroj: Čarovný svet tradícii, MAS LEV

Stanislav Jansčák

Stanislav Jansčák

Stanislav Jansčnák, Levočan žijúci v obci Ordzovany si pre svoje umelecké vyjadrenie zvolil maľbu na drevo. O svojom maľovaní nehovorí ako o umeleckom boome, skôr ho považuje za naivné umenie. Pochádza z rodiny, kde majú všetci umelecké cítenie. Jeho tri netere sa venujú maľbe rôznymi technikami a vedú k tomu aj svoje deti. Tvorbou najbližšie mu ne neter Marianna Ogurčaková, ktorá sa tiež venuje maľbe na drevo, a tak sú si navzájom poradcami i kritikmi. Stano maľuje aj na plátno, ale predsa len drevo je mu najbližšie a aj viac dostupné. Maľoval aj jeho starý otec. Robil krajinky, postavy v krojoch, portréty, kvetinové zátišia. Na svojho vnuka bol pyšný, a ako dieťa ho v maľovaní podporoval a viedol. V tom čase používal klasické vodové farby, pastel a uhlík. Dnes maľuje akrilovými farbami, no rád by vyskúšal aj olej. Maľovanie ho napĺňa a robí mu radosť. Pri niektorom obrázku trávi viac času, pri inom menej času. S každým dielkom sa preto ťažko lúči. No potom príde nová inšpirácia a on sa nevie dočkať, kedy zas začne svoj nápad oživovať. Podľa jeho vlastných slov sa každé umenie, aj to naivné, musí robiť s láskou.

Zdroj: Čarovný svet tradícii, MAS LEV