Národná prírodná rezervácia Dreveník

Národná prírodná rezervácia Dreveník

Patrí medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Bola vyhlásená v roku 1933. Dreveník je naše najrozsiahlejšie travertínové územie s krasovou morfológiou. Vznikol spojením niekoľkých travertínových kôp, ktoré sa tu usadili z minerálnych prameňov. Z viacerých výskytov travertínu na Spiši je Dreveník najstarší. Jeho dnešný tvar pripomína stolovú horu mierne naklonenú k severovýchodu. Z povrchových krasových foriem sú tu zastúpené škrapy, závrty a iné. Na okrajoch porušených puklinami vznikli skalné mesta. Pôvabný Kamenný raj vo východnej časti a bizarné, z prírodovedného hľadiska najhodnotnejšie strmé Peklo v západnej časti územia. Na juhozápadnej strane sú jaskyne s bohatými nálezmi po pračloveku. Doteraz bolo opísaných 24 jaskýň. Zvláštnosťou je tu ľadová výzdoba vo forme krapnikov, jazierok a nátekov. V lete tam teplota vystúpi len na 0 – 1 ˚C.

Vhodný pre geoturizmus, vlastivednú turistiku, pešiu turistiku, horolezetstvo, jazdecký turizmus, speleologický turizmus.

Národná prírodná rezervácia Rajtopiky

Národná prírodná rezervácia Rajtopiky

Nachádza sa v blízkosti obce Dúbrava na ochranu západných bralnatých svahov budovaných pestrými bridlicami, kremencami a dolomitmi triasu so zachovanými biocenózami skál a piatich lesných typov. Fytogeografický je významný výskyt ometliny smutnej.

Vhodná pre geoturizmus, pešiu turistiku,

Národná prírodná rezervácia Sivá Brada

Národná prírodná rezervácia Sivá Brada

Je zaujímavá svojou súčasnou aktivitou štyroch minerálnych prameňov, z ktorých sa vyzrážava travertín. Travertínová kopa má priemer základne asi 500 m, relatívnu výšku 25 m. Spodnejšie partie kopy tvorené žltohnedými sedimentmi sú najstarším útvarom Sivej Brady, vrchnejšie svetlosivé sú mladšie. Zaujímavým útvarom kopy je jazierko na jej vrchole, v priemere cca 5 m, hlboké 20 – 30 cm, cez jeho vodu badať stálu erupciu CO2 a H2S. Po obvode jazierka sa utvoril ochranný val z travertínov. Na úpätí kopy sa urobil vrt, v minulosti z neho vystupovala voda v podobe gejzíru, ktorý mal erupcie každých 5 – 6 hodín, čas výveru bol 1 -2 hodiny, výška erupcie bola 3 – 5 m.

Vhodná pregeoturizmus, vlastivedný turizmus, pešiu turistiku

NATURA 2000 Travertíny pri Spišskom Podhradí

NATURA 2000 Travertíny pri Spišskom Podhradí

Travertíny pri Spišskom Podhradí predstavujú najrozsiahlejší travertínový komplex na Slovensku. Sústava šiestich travertínových útvarov – tzv. kôp vznikla na miestach dlhodobého usadzovania výverov minerálnych vôd na zlomových líniách flyšového podložia Hornádskej kotliny. Medzi najstaršie patrí Dreveník a kopa Spišského hradu, ktoré začali vznikať už koncom treťohôr, väčšina útvarov však pochádza zo štvrtohôr. Na Sivej Brade sa nachádzajú pramene, z ktorých vzniká travertín aj v súčasnosti, na ostatných kopách už aktívna činnosť prameňov zanikla. Zaujímavosťou je občasné travertínové jazierko na Pažici. Na starších travertínových kopách je vyvinutý esteticky pôsobivý reliéf separovaných travertínových blokov, ktoré sa odtrhli a zosunuli od okrajov materského masívu a vytvárajú malebné skalné mestá (najznámejšie sú Kamenný raj a Peklo na Dreveníku).

Prírodná pamiatka Jazierko na Pažiti

Prírodná pamiatka Jazierko na Pažiti

Patrí k početným minerálnym výverom v úseku Baldovce – Sivá Brada. Režim tohto výveru sa vyznačuje výraznými zmenami podstatne v závislosti od zrážkových pomerov v širšom okolí. Hladina vody v jazierku stúpa, klesá až sa  stráca, pričom na jeho dne možno pozorovať stále výrony plynov.

Vhodné pre pešiu turistiku, jazdecký turizmus,

Prírodná pamiatka Ostra hora

Prírodná pamiatka Ostra hora

Ostrá hora je prostredná z troch travertínových kôp severojužného smeru Spišský hrad, Ostra hora a Dreveník. Travertín sa tu usadil podobne ako na Dreveníku koncom treťohôr. Pôvodný kopulovitý tvar Ostrej hory sa v priebehu pleistocénu veľmi rozrušil. Najprv bol rozrušený a odnesený okolitý mäkký flyšový komplex, čo osamotilo travertínové teleso so strmými stenami a svahmi. Potom sa na travertínoch začalo mechanické zvetrávanie a krasovatenie.

Vhodná pre geoturizmus, pešiu turistiku, paragliding,

Prírodná pamiatka Sobotisko

Prírodná pamiatka Sobotisko

Je súčasťou komplexu travertínových kôp v okolí Spišského Podhradia. Na povrchu travertínovej kopy sa utvorila teplá a výhrevná pôda rendzina. Je porastená teplomilnou  až suchomilnou vegetáciou, väčšinou stepného charakteru s niektorými vzácnymi elementmi. Pôvodne slúžila ako pasienok, dnes je z väčšej časti zalesnená. Sobotisko je významná lokalita z hľadiska prehistórie človeka. V malej ťažobnej jame na travertín na východnom svahu kopy sa našli kamenné nástroje a stopy ohnísk z obdobia stredného paleolitu (mousteriánska kultúra) zaliate v travertínových vrstvách.

Smrekovica - Najvyšší vrch pohoria Branisko

Smrekovica - Najvyšší vrch pohoria Branisko

      Je najvyšším vrchom pohoria Branisko, ktoré je na Slovensku jediným dôsledne severojužným pohorím s dĺžkou 20 km a so šírkou od 3 do 7 km. Nadmorská výška tohto pohoria je 1 200 m n.m. Patrí medzi jadrové pohoria a predstavuje najvýchodnejší článok Fatransko-tatranskej oblasti. Vrch Smrekovica ohraničujú tri sedlá. Na severe Lačnovské sedlo (859 m), na západe sedlo Prašivá (777 m) a na juhovýchode sedlo Smrekovica (1 074m). Poľná cesta prechádzajúca sedlom bola v stredoveku dôležitou obchodnou cestou medzi Spišom a Šarišom. Na severe spadá vrcholový masív Smrekovice do Suchej doliny, ktorou preteká Antalov potok, na juhu do doliny potoka Svinka. Z vrchov, ktoré obklopujú Smrekovicu, je Patria (1 170 m), Kravcová (1 036 m) a ďalej Boldigáň (939 m) a Veľká skala. Smrekovicu na juhu od masívu Sľubice oddeľuje priesmyk Branisko (751 m).

      V rámci Braniska je to jeden z najobľúbenejších vrchov a nájdete ho v severnej časti pohoria. Je to dobre dostupný vrch z viacerých svetových strán, napriek tomu je možné, že počas vášho výstupu nenarazíte ani na jedného turistu. Výhodou Smrekovice je aj to, že to nie je na výstup príliš náročný kopec. Preto by ho mali s menšími prestávkami zvládnuť aj priemerne zdatní jedinci. Prevýšenie nie je až tak náročné, trasa nie je nebezpečná a je vcelku pohodová. 

      Túra na Smrekovicu z priesmyku Branisko Vám zaberie približne 2 hodiny. Ďalšou možnosťou, odkiaľ môžete vyraziť, je obec Vyšný Slavkov. Výlet sem Vám bude trvať tiež niečo vyše 2 hodín. V prípade, že máte viac času a chcete si spraviť minimálne poldňový výlet, tak môžete vyraziť z obce Lipovce, ktorá leží na východe pohoria. V tomto prípade však rátajte s 3 až 4 hodinami chôdze. 

      Na vrchu bola postavená aj priestranná vyhliadka, z ktorej budete mať pekné polkruhové výhľady. Priestor Smrekovice ešte dopĺňa ohnisko s lavičkami.

      Niekoľkokrát do roka sa na Smrekovici robia aj bohoslužby, čomu je prispôsobené aj okolie. Je tu viacero drevených lavičiek. Samozrejmosťou je aj priľahlý drevený kríž, postavený na kamennom múriku. Pre veriacich to môže byť veľmi zaujímavý zážitok, zúčastniť sa na takejto omši na vrchole kopca s nádhernou prírodnou kulisou.