Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie

Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie

Pôvodne gotický kostol pochádzajúci z 13. storočia prešiel mnohými prestavbami, ktoré mu dali dnešnú klasicistickú podobu. Z pôvodnej stavby sa zachovala len veža a vstupný portál. Veža pôvodne nebola spojená s chrámom a patrila do vlastníctva mesta a nie fary. V roku 1794 kostol vyhorel. Vežu opravili, no pôvodný jednoloďový kostol v roku 1824 zbúrali. V rokoch 1825 -1829 postavili na jeho miesto dnešné jednolodie ako provizórium, no toto provizórium tu stojí dodnes. Dnešný kostol je o tretinu menší ako pôvodná stredoveká stavba. Celý chrám je situovaný do ohradeného priestoru so vstupnou gotickou bránou.

Evanjelický kostol

Evanjelický kostol

Evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania bol postavený v rokoch 1799 až 1808 ako klasicistická stavba. Veža bola ku kostolu pribudovaná v rokoch 1829 – 1832. Vzhľadom na to, že kostol sa stal v roku 1856 obeťou požiaru musel byť opravený a kostolná veža prebudovaná. Vnútro kostola bolo nanovo vymaľované a zariadené v roku 1889. Stred oltára tvorí obraz Krista na Hore olivovej od známeho levočského maliara Jozefa Czauczika. Kazateľnica je klasicistická zo začiatku 19. storočia. Krstiteľnica je pseudogotická z konca 19. storočia na mieste pôvodnej klasicistickej, dnes umiestnenej v sakristii. Orgán je z konca 19. storočia. Vstup je možný s doprovodom pracovníka turistického informačného centra.

Kláštor Milosrdných bratov

Kláštor Milosrdných bratov

Mesto malo od roku 1327 mestský špitál. Bolo to charitatívne zariadenie, ktoré poskytovalo ubytovanie a starali sa v ňom o starých ľudí, invalidov, bezdomovcov a chorých. Pri špitáli bol kostol. Od roku 1399 ho spravovali augustiáni, ktorí tu založili kláštor. V 17. storočí sa dostal pod správu rehole milosrdných bratov, ktorí tu zriadili nemocnicu. Kláštor a kostol celý zbarokizovali. Na fasáde kostola nad vstupom je v štukovom orámovaní baroková maľba sv. Jána Nepomuckého a sv. Mikuláša. V maľovanej kortuši je latinský nápis s chronostikonom. Z toho nápisu je zrejme, že nemocnica je zasvätená sv. Jánovi z Boha. Z veľkých písmen, ktoré sú zároveň latinskými číslicami vypočítame rok 1736. Interiér kostola pochádza prevažne z 18. a 19. storočia. Hlavný oltár je z roku 1737, v strede je obraz Oslávenia sv. Oslávenia sv. Jána z Boha od Martina Speera. Vstup je možný s doprovodom pracovníka turistického informačného centra. 

Židovská synagóga

Židovská synagóga

Bola postavená v roku 1875 v neskorogotickom slohu s prvkami inšpirovanými orientálnou architektúrou. Po požiari bola v rokoch 1905 – 1906 opravená. Synagóga je jednoduchou stavbou s maurskými prvkami, ktorá slúžila malej ortodoxnej obci a predstavuje typický príklad provinčnej synagógálnej architektúry 19. storočia. V interiéri sa zachovala ženská galéria na šiestich liatinových stĺpoch, svätostánok (aron hakodeš) a pôvodná bohatá maurská stropná maľba. Synagóga je už niekoľko rokov v procese obnovy, ale priebežne sa využíva na rôzne kultúrne podujatia. Po ukončení rekonštrukcie je záujem vytvoriť v ženskej galérii stálu expozíciu z exponátov Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Vstup je možný s doprovodom pracovníka turistického informačného centra.

Židovský cintorín

Židovský cintorín

Spišské Podhradie bolo do konca Druhej svetovej vojny viac národnostným spišským mestečkom. Množstvo remesiel so zlatým dnom, konfesií, slovenských, nemeckých, maďarských obyvateľov a židovskej komunity tu žilo bok po boku v atmosfére, ktorú najstarší pamätníci opisujú s veľkou dávkou pôsobivej nostalgie a príjemných spomienok. Je vidieť, že ich spomienky im nie sú drahé len pre spojenie s detstvom a zlatou minulosťou. V rozhovoroch odkrývajú bohatstvo zračiace sa v sklopených očiach chátrajúcich fasád meštianskych domov pomaly ožívajúcich snahou novej generácie vlastníkov. Duch domov, nádvorí pivníc a kamenných zákutí, prebúdzaný spomienkami sa znova navracia k životu a napriek pomalosti preberania sa z dlhého ruženkovského spánku je stále prítomnejší. K jednému z takýchto prebúdzajúcich sa zákutí patrí aj židovský cintorín. Po obnovení synagógy sa dostáva stále viac pozornosti aj tomuto romantickému miestu medzi mestom a tzv. mestickými hurami.

V júni 2012 sa mesto sa pričinilo o jeho oživenie vykosením, čo po mnohoročnej prestávke od posledných upratovacích aktivít znamenalo hlboký nádych k nádejnému životu. Následne bola plocha cintorína ošetrená prípravkom zabraňujúcim burine znova ovládnuť priestor.

Cintorín je navštevovaný predovšetkým potomkami podhradských židov. S veľkým záujmom sa sem vracajú a teší ich každý prejav náklonnosti prejavenej ľuďmi žijúcimi pod Spišským hradom k tomuto pietnemu miestu. K spomenutým prejavom patrí napríklad stretnutie žiakov obidvoch základných škôl s Ing. Liptákom v máji 2012, počas ktorého sa snažil žiakom priblížiť časť dejín židovského národa a následná účasť žiakov Základnej školy na upratovaní cintorína v posledných dňoch školského roka s triedou učiteľa Mgr. Jacka. Podobnou milou aktivitou bola reportáž a návšteva cintorína žiakmi iniciovaná učiteľkou Mgr. Lackovou. V súčasnosti sa na cintoríne opravuje múr zvalený na piatich miestach a pripravuje sa oprava asi desiatky hrobov. Financie na opravu sú ochotní poskytnúť potomkovia a židovská obec. Na druhej strane to znamená aj nové pracovné príležitosti pre miestnych kamenárov a murárov, aby sa tak spoločnými silami židovský cintorín premenil na dôstojné miesto odpočinku predkov, snáď aj miestom stíšenia a priestorom prieniku časov, kam budú môcť kedykoľvek vchádzať a vychádzať obyvatelia nášho mestečka.

Zdroj: http://www.new.spisskepodhradie.sk/sections/113/historicke_pamiatky.html

 

Katedrála sv. Martina

Katedrála sv. Martina

Srdcom Spišskej Kapituly je chrám zasvätený sv. Martinovi biskupovi. Románsku stavbu začali budovať v polovici 13. storočia a je výsledkom významnej stavebnej činnosti v tejto lokalite. Z románskej časti kostola sa zachovalo trojlodie, pôvodne so strednou loďou dvojnásobne vyššou, s priľahlou emporou, z ktorej rohov vychádzajú dve veže. Vznikla tak charakteristická západná dvojvežová fasáda so vstupným bohato profilovaným portálom. Významnou stavebnou úpravou bola prístavba kaplnky Zápoľských v rokoch 1488 až 1493 k južnej lodi, s ktorou boli pribudovane aj i dve sakristie. V 19. storočí puristická regotizácia poznamenala i výzdobu interiéru. Katedrála nie je len skvostom architektonickým, ale aj jej interiérové vybavenie je unikátne.

Otváracie hodiny: Pon – Sob 10:00 – 17:00 Nedeľa 13:00 – 17:00
Prehliadka katedrály: 2 €

Mariánsky stĺp

Mariánsky stĺp

Postavený bol v barokovom slohu v roku 1726, reštaurovaný bol v roku 1861 a naposledy v roku 2009. Kamenná plastika Immaculaty stojí na stĺpe s trojuholníkovým podstavcom s nárožnými volútami a rastlinnými reliéfmi.

Mestská radnica

Mestská radnica

Renesančný dvojpodlažný objekt postavený v roku 1546, reštaurovaný bol v rokoch 1785 až 1786, obnovený a prefasádovaný v prvej tretine 20. storočia. Na fasáde sa zachoval renesančný portál v supraporte so znakom mesta. Vnútorné priestory sú zmodernizované.

Kaštieľ Csákyovcov v Hodkovciach

Kaštieľ Csákyovcov v Hodkovciach

Kaštieľ v Hodkovciach dal postaviť zakladateľ rodu Csákyovcov na Spiši Štefan Csáky (1603 - 1662). Zriadil si tu aj nový majer. Celý tento komplex pomenoval „Castellum subarcense“ – kaštieľ v podhradí. Jeho potomok Emanuel Csáky ho dal v roku 1780 dobudovať. Vytvoril tak prepychové pánske sídlo podľa francúzskeho vzoru. Kaštieľ je postavený v klasicistickom slohu s neskorogotickou dispozíciou. Okolie kaštieľa zdobí veľký park po vzore anglických a francúzskych záhrad, vtáčia galéria, fontána, petangové ihrisko, cintorín a iné zaujímavosti. V súčasnosti je v kaštieli umiestnený Domov sociálnych služieb klientov s mentálnym postihnutím. Veľkú zásluhu na tom, aby kaštieľ a okolie bolo sprístupnené  majú klienti v rámci pracovnej terapie a zamestnanci.

Otváracie hodiny sú od 9:00 do 16:00 hod.   
Vstupné: 2€

Kaštieľ Csákyovcov v Bijacovciach

Kaštieľ Csákyovcov v Bijacovciach

Neskorobarokový kaštieľ s parkom a s pôvodnými hospodárskymi budovami bol postavený v rokoch 1780 až 1785. Ide o dvojpodlažnú budovu s manzardovou a sedlovou strechou, horizontálne riešenou fasádou. Bol postavený bezprostredne po vypálení Spišského hradu.

Staviteľom kaštieľa bol Ján Nepomuk Csáky - významná politická a šľachtická osobnosť, uhorský kancelár vo Viedni -, ktorý si dal na konci svojho života postaviť na svojom majetku v Bijacovciach slušný kaštieľ. Stavba kaštieľa trvala 5 rokov. Na priečelí kaštieľa je erb rodiny Csákyovcov a Esterházyovcov. Sem boli prinesené zo Spišského hradu rodinné, panovnícke a kniežacie obrazy. V kaštieli bola kaplnka v pravom krídle budovy. V terajšej tmavej komore bola sakristia s potrebným omšovým náradím a rúchami. V kaštieli na prízemí bola veľká dvorana s troma lustrami, mnohými stolmi a stoličkami. Na stenách boli obrazy predkov v životnej veľkosti. Napravo boli pánove izby, naľavo izby panej a spoločenské miestnosti. Na poschodí bolo 15 izieb, kde bývali hostia a mládež. V 30 prízemných izbách bolo mnoho striebra a portrétov. V roku 1925 dal zariadiť majiteľ Michal Csáky v celej budove ústredné kúrenie. Situovanie kaštieľa ovplyvnilo dôležitosť ciest vedúcich do obce a po výstavbe kaštieľa získala na význame cesta spájajúca Bijacovce s Hodkovcami.

Zakladateľ kaštieľa obklopil záhradu okolo celej budovy vysokým širokým násypom. Jednotlivé svetové strany záhrady vysadil rôznymi druhmi stromov: na sever sú ihličnaté, na západ listnaté, juh je otvorený a vysadený nízkymi ozdobnými krami, na východ sú skupiny rozličných ozdobných stromov. Oproti kamennej terase kaštieľa je vodomet s kamenným bazénom. Pomedzi skupiny kvetín viedli pohodlné cestičky a popri nich sú lavice. Na južnej strane sa vypínal biely grécky pavilón. Tok vody sa obracal na juh a poniže tvoril jazierko. Na juhovýchodnom pobreží bol murovaný prístav s člnkom. Na severnej strane bol zriadený zverinec, kde sa pásli srnky a iné krotké zvieratá. Park okolo kaštieľa bol vyhlásený za chránený areál. V súčasnosti je kaštieľ sídlom SOU lesníckeho.

Posledným potomkom bijacovskej vetvy rodu Csákyovcov bol Juraj, naposledy žijúci v Kanade. Zomrel v roku 1995 a jeho pozostatky boli uložené na cintoríne v Bijacovciach v blízkosti rodinnej hrobky rodu Csákyovcov. 

V súčasnosti v upravenej záhrade kaštieľa sa našlo miesto aj na chov danielov. Návštevníci obce môžu na požiadanie túto milú rodinku aj navštíviť. 

 

Vodný mlyn v Spišskom Podhradí

Vodný mlyn v Spišskom Podhradí

Najstarší zachovaný údaj o vodnom mlyne na Slovensku je zo začiatku 12. storočia. V roku 1872 bolo na Slovensku 4500 vodných mlynov. Takmer každá dedina mala svoj mlyn. S príchodom 20. storočia a technickej revolúcie začína počet mlynov postupne klesať. Z takmer deväťstoročnej slovenskej histórie vodných mlynov na Slovensku zostalo ani nie 50 mlynov a z toho asi 10 aj zo zachovanou technológiou.

Práve mesto Spišské Podhradie sa môže pýšiť jednou z tých technických a kultúrnych pamiatok takmer zaniknutého odboru ľudskej činnosti. Budova mlyna je najstarší hospodársky a technický objekt v meste. Prvá písomná zmienka o budove je z roku 1869. Začiatkom 20. storočia budova mala pivnicu a prízemie a slúžila ako mlyn aj s pílou. Dostavané bolo prvé poschodie. V roku 1913 sa majiteľmi mlynu stali Ján Faith a Tomáš Kováč (svokor Jána Faitha). V roku 1940 boli zakúpené nové mlynské stroje a o rok na to sa uskutočnila prístavba skladových priestorov na obilie a múku. Počas II. svetovej vojny v roku 1944 Nemci obsadili mlyn a melie sa pre nemeckú armádu. Nasledujúci rok bol mlyn podmínovaný a stále melie pre Nemcov. 24. 1. 1945 Nemci odmínovali mlyn a odišli. Od februára 1945 mlyn obsadili Rusi. Od marca do konca mája 1945 sa melie pre Československú armádu. V roku 1947 sa uskutočnila elektrifikácia mlyna. V 50. rokoch prevzalo mlyn do nájmu takzvané Jednotné skladové družstvo Levoča a neskôr mlyn prevzal národný podnik Východoslovenské mlyny a pekárne Košice. V roku 1958 bol mlyn rozdelený na obytnú a prevádzkovú časť. V roku 1963 prevádzka mlyna v Spišskom Podhradí skončila. V roku 1968 bol spustený na tri mesiace a znovu je nečinný do roku 1976. Od roku 1977 až do roku 1988 mlyn len šrotoval. Od roku 2017 je majetkom mesta Spišské Podhradie a sprístupnení pre turistov a nadšencov technických pamiatok.